Láska k sebe je ten najväčší poklad, ktorý si v procese prebúdzania božskej ženskosti sami sebe môžete dopriať. Prvým krokom by mohlo byť nadobudnutie pocitu súcitu, citlivosti k sebe samej. Pomyselným balzamom na dušu na zmiernenie bolesti a liečenie rán spôsobené sebakritikou, sebaposudzovaním, sebapoškodzovaním.

V tomto podcaste budeme rozoberať témy Ako podporiť telo voči chladu? Aké triky používam na seba aj svoje deti? Akou prevenciou pomáham svojmu telu? Ako vytiahnuť patogén chladu z tela von?

Veľmi rada by som prebudila v nás ženách pocit, že prejav zraniteľnosti je niečo krásne a posvätné.
Potláčanie sĺz, môže mať negatívny vplyv na duševnú pohodu a to nie len žien aj mužov, detí jednoducho všetkých malých, veľkých, farebných. 
Zadržiavanie emócii si vyžaduje nesmierne množstvo energie. Aj v čínskej medicíne smútok, ktorý sa nevyplače sa ukladá na pľúcach, nevyplakané slzy dusia. Ľudia kašlú až ich drhne čo môže viesť k bronchitíde. Stačí sa iba vyplakať.

Som rada, že si dovoľujeme ženy nasvecovať svetlo práve na tie tmavé miesta v nás, kde v bezpečí tvorené kruhu žien sa to môže preliečiť. Kde už nemusíme byť nabehnuté v kolotoči mami, manželky, kuchárky, upratovačky, zabávačky, vychovávateľky ale nájdeme si čas pre seba, kde do sýtotosti vyživýme dušu, tú divošku v nás, ktorá tam je hoci drieme. Ja ako veľký skeptik čo som nechápala prečo vôbec taký nezmysel vznikol som pochopila až vtedy, keď som si zažila svoj prvý ženský kruh. A svoj tvrdý postoj a nastavenie som si veľmi rýchlo upratala :))))

Aké sú hlavné črty mužského sveta? Aké sú hlavné črty mužsko-ženskej energie? Ak sa ti kedykoľvek v živote stane, že nebudeš vedieť ako ďalej, udrž si pozitívne myslenie a ostaň pokojná/ý. Všetky potrebné odpovede prídu v správnom čase.

V čom naša sila nie je a čo by som rada zvedomila, že rozhodne to nemá nič spoločné s množstvom peňazí, slávou, výzorom a inými systémom nastavenými hodnotami, ktoré sú plytké a s krátkodobým hľadiskom potešenia. Vyživ dušu a telo ti bude zrkadlom.

Tí, ktorí nie raz o sebe pochybovali ako aj ja, keď som svet vnímala inou optikou. Boli to príležitosti ako si viac dôverovať a veriť si. Sme tými, ktorým pocit komfortnej zóny nedával vidinu rastu. Tými, ktorí volia cestu v rozpore s ,,dobre” vyšlapanými cestami rodinných línii, vďaka čomu sme kritizovanými, súdenými a odmietanými. Sme snom všetkých predkov.

Prešla som si skúsenosťou cisárskeho rezu a aj vaginálneho pôrodu a skúsenosti z týchto zážitkov neboli v súlade s prirodzeným cyklom mňa. A nemyslím si, že som jediná, ktorá si to začína uvedomovať. A som rada, že sa o tom začína hovoriť a dokonca aj v mužskom svete. :) Zdieľam tu aj slová Gábora Mathého, ktorý je doktorom, traumatológom a odrodil kopu detičiek a jeho vhľady na túto tému sú naozaj prínosné.